« Späť

Dotýkame sa Boha

Dotýkame sa Boha

Len aby nám to nezovšednelo.

Koľkí z nás potrebujeme učiť sa nad Eucharistiou vždy nanovo žasnúť a povedať – také niečo sme ešte teda nevideli. A najmä my kňazi, môžeme ešte dodať – tak takéhoto dačoho sme sa ešte nedotýkali. /Ale vlastne každý veriaci sa môže Boha dotknúť pri svätom prijímaní./ My sa môžeme dotknúť – živého Boha, Kristovho tela. Len aby nám to nezovšednelo, lebo sa Ho dotýkame stále... Preto vždy nanovo potrebujeme učiť sa nad Ním žasnúť... Nedotýkame sa iba obruby jeho šiat, ako ktorási chorá žena v evanjeliu, ale dotýkame sa priamo jeho tela. Celkom dôveruje naším ľudským rukám. Napospas, celkom napospas sa nám dáva do rúk. Dôveruje nám. Boh celého sveta sa nám vydáva do rúk. Ján Mária Vianney hovorí a žasne: „Držím ho v ľavej ruke, ostáva v ľavej ruke, držím ho v pravej ruke, ostáva v pravej ruke.“ To je poslušnosť. Všimnime si ako aj nás Kristus v Eucharistii „poslúcha“. Všimnime si ako Ježiš poslušne trpí aj moju neúctu, ľahostajnosť, nevšímavosť... Uvedomujeme si to? Pozrime sa – my kňazi - ako napr. rozdávame toto Kristovo telo? A keď zosypávame Eucharistiu, keď purifikujeme... A veriaci – ako sa správajú po sv. prijímaní k tomuto presvätému Kristovmu Telu, pri adorácii..?

Čo ma ešte učí pohľad na Eucharistiu? – čistote. Ďalšia z troch evanjeliových rád. Čistota – pozrime aká nádherná a biela je tá hostia, a pritom akoby nahá, „bez oblečenia“ - učí nás s úctou hľadieť na ľudské telo – premáhať zmyselnosť. Chrániť si zrak pred všetkým, čo ponižuje ľudskú dôstojnosť – a vždy túžiť po tom,  aby náš pohľad spočinul iba na Kristovi. /Na ňom niet nijakej viny, okrem tých našich – veď on naše hriechy premieňa na takúto belosť, tak ich čistí./ A keď sa na neho pozerám a dotýkam sa ho, nech mi to vždy pripomenie, aby som aj ja mal stále také čisté srdce, nedajbože zaťažené ťažkým hriechom a tak sa ho dotýkal...

Ďalej nás pohľad na Eucharistického Krista učí chudobe? Pozrime obyčajný chlieb.  Nie torta, či nejaký vyberaný koláč, či iné kráľovské jedlo... Chlieb, ktorý chce byť dostupný všetkým. Taktiež si všimnime, že na tej bielej hostii niet nijakých ozdôb, ničoho. Celkom nič výnimočné - pre vonkajší pohľad.  

Chudoba. Nechýba nám aj dnes obzvlášť táto čnosť? Pozrime, čo hovorí o. b. Vojtaššák kňazom o chudobe?: „Čo je veľká bolesť, že veľké množstvo vznešených údov Kristovho kňazstva sa spolu so svetom čoraz viac klania mamone. Toto je epidémia dnešných čias, ktorá mnohých necháva nešťastných tak pre tento, ako aj pre večný život. Kto ju bude liečiť? Chudobný kňaz, chudobný v duchu, blčiaci láskou chudoby, je najsilnejší reformátor. Svojou chudobou robí zázraky, svojou chudobou vedie ľudí od mamony k Bohu. Hoci sa pohŕda jeho učením, nepohŕda sa ním samým, lebo sa na neho hľadí ako na príklad chudoby... Náš umiernený stôl, pokorný dom, pokorné aj naše obliekanie..., žiadny luxus.“

Niekedy v rečiach počúvame - dobrá farnosť, zlá farnosť... a to podľa čoho delíme? V čom je bohatstvo farnosti? V dušiach ľudí. Každá farnosť, ktorá má duše je bohatá. (A farnosti bez duší nemáme.)

Prečo sa stávame kňazmi? Aby sme sa podobali na Krista – a dnes krátko uvažujme práve o našom pripodobnení sa Kristovi, ktorý je chudobný, čistý a poslušný. A keď takto o Kristovi uvažujeme – môžeme povedať– také niečo sme ešte nevideli. Toľkú chudobu, toľkú poslušnosť, toľkú čistotu. Nech nám pohľad na Eucharistického Krista, stále toto pripomína.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Krásna úvaha, ďakujem za ňu, milý duchovný otec.

Sv. Ján Mária Vianney:

"Na kňazove slová Kristus zostupuje z neba a uzatvára sa do malej hostie"...

"Po premenení je Boh medzi nami prítomný rovnako, ako je prítomný v nebi. Keby sme si to plne uvedomovali, zomreli by sme z lásky. Boh nás však chráni a kvôli našej slabosti zahaľuje pred nami toto tajomstvo".
Odoslané 20.1.2013 20:43.
Krásne napísané.
Veru, aj mňa vždy znova fascinuje, že nekonečne veľký Boh sa stáva maličkým kúskom chleba, vydaným do rúk kňazov i nás veriacich... Ostáva tak zraniteľný, tak vydaný ľudskej vôli... A to všetko len z lásky k nám.
Často ma pri sv. omši vyruší, keď sa po premenení máme hneď postaviť. Chcela by som ostať kľačať v adorácii tohto úžasného tajomstva.
Odoslané 20.1.2013 21:58.
Veru treba nam stale ucit sa zasnut nad tym obrovskym tajomstvom - vzdy nanovoemoticon
Odoslané 21.1.2013 19:46.
Vdp. kaplán Martin.Po dlhšej dobe som dostala krásnu odpoveď,že ma prijímate k svojim priateľom. Bohu vďaka.Bohu vďaka aj za takých kňazov, ako ste Vy. Pokorný, skromný, poslušný, čistý.
Boj je láska."Láska je v tom,že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás(1.Jánov 4,10).Táto láska je dávajúca láska. Boh nemá hlad, ktorý by potreboval tíšiť, len hojnosť, z ktorej túži rozdávať. Boh, ktorý nič nepotrebuje, láskou privádza k bytiu úplne nepotrebné tvory, aby ich mohol milovať a zdokonaľovať.Tak, ako môžeme Bohu odoprieť seba samých, naše vôle a srdcia, môžeme mu ich aj darovať.Len čo uveríme, že nás Boh miluje, už máme sklon namýšľať si, že to robí nie preto, že je Láska, ale pretože v nás je niečo milé, čo mu imponuje.Keď prestaneme lipnúť na svojich hodnotách, uvedomíme si, že sú naozaj našimi len preto, že nám ich dáva Boh."Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe" ( sv.Augustín)
Odoslané 28.1.2013 10:42 ako reakcia na Martin Majda.
Dakujem aj ja za mile a povzbudive slova - a ospravedlnujem sa, ak ste dlho cakali - niekedy sa mi stane, ze prehliadnem niektore skutocnosti - naozaj sa velmi ospravedlnujememoticon
Odoslané 28.1.2013 21:38 ako reakcia na Anna Högerová.
V tomto príspevku každé slovo nás privádza k zamysleniu, čo nám cez svojho zástupcu chcel povedať Ježiš Kristus. Najviac ma zaujal ten príklad vovedenia chápania chudoby cez Eucharistický chlieb, ale som vďačná aj za slová, ktoré mi predstavujú kňazstvo vo svojej skutočnej podstate.
Odoslané 29.1.2013 9:41.
Ani neviem, ako my to prislo na mysel - iste Duch Svaty - ale ked denne pozeram na Eucharistiu a mozem sa jej rukami dotykat - vlastne to ma pobada zasnut a ucit sa vzdy nanovo zasnut nad tymto tajomstvom - a ostatne chudoba, cistota, poslusnost - to ma zatial naucil pohlad na Eucharistiu - aspon o tomto som uvazoval v suvislosti s Eucharistiou a dal som to na papier. Ak by to niekomu osoziloemoticon
Odoslané 29.1.2013 14:01 ako reakcia na Anna Václavová.
1000 like!!! Vďaka! Prinášam vás každého jedného k Bohu na oltár...aby vás chránil a bohato požehnával!
Odoslané 29.1.2013 14:02.
Niekde som čítala, že "TO" čo my vidíme - Eucharistiu - je zázrak viery. Tento chlieb, ktorý je slovami kňaza premenený na Krista...Na slovo kňaza zostupuje Kristus do tohto chleba a dáva sa nám úbohým, ktorí ho toľkokrát nie sme schopní milovať... My môžeme, smieme pristupovať priamo k žriedlu milostí, k Ježišovi prítomnom v Eucharistii... k zázraku všetkých čias! Priamo k zdroju uzdravenia nášho srdca z ľahostajnosti a nelásky, zo slepoty, a zo všetkých malostí...Chvála Kristovi, Baránkovi, Zmŕtvychvstalému! Chvála Kristovi za jeho kňazov!!! Nepochopiteľné, nesmierne, úžasné a všetko obnovujúce, posvätné tajomstvo viery!
Odoslané 29.1.2013 14:10 ako reakcia na Martin Majda.
Odoslané 29.4.2014 22:06.
Odoslané 29.4.2014 22:12 ako reakcia na Janko a Lucia Palšovci.