« Späť

Dušičky, začiatok zimy a očakávanie Vianoc

Dušičky, začiatok zimy a očakávanie Vianoc
Ako sme prežili posledné týždne v cirkevnom roku Božieho milosrdenstva?
Keďže priestory  sv. Benedikta boli kvôli kúreniu nefunkčné, domáce úlohy sme si pripravovali v spoločnej časti jedálne. Samozrejme, deťom sa to veľmi páčilo, mali si kde pobehať, kuchárky nám pripravili vždy niečo dobré pod zub.... „nikto ma neuvidí keď  sa takto  usilovne  učím.“  
 
Cez letné prázdniny sme sa rozlúčili s Alijarom a na jeho miesto sme prijali Sašu.  Od septembra chodí do prípravnej triedy. Je to bystrý chlapec a je veľmi milý. Všetko si najprv skontroluje, preverí  každú situáciu, každého človeka, či mu môže dôverovať.   

Koncom októbra a začiatkom novembra mali deti jesenné prázdniny. Niektoré išli domov, ale mnohé ostali. Na konci prázdnin sme urobili jesenné upratovanie. Celý deň robili deti s dospelými  všetko spoločne – modlili

sa, jedli, upratovali. Pri spoločnom upratovaní sme zažili  veľa humoru i radosti. Večer sme trávili spoločne pri peknej rozprávke, ktorá ich odmenila oddychom po celodennej práci. Na záver dňa bola  večerná modlitba s požehnaním od kňazov. Na druhý deň  mali sme v pláne turistiku po horách, no kvôli nepriaznivému počasiu sme to museli zmeniť, a tak sme navštívili mesto Almatu. Bolo veľmi príjemné pobehať a pohrať sa spolu v jesennom parku. 

 
Niektorí  kvôli chrípke trávia svoj čas v posteli. No keď sme spolu, choroba nás až tak netrápi,  je nám veselo :)    
Počas „dušičkovej“ oktávy deti veľmi radi navštevovali cintorín, aby sa tam pomodlili za zomrelých. Nie všetky však mohli ísť, a preto niektoré ostali smutné. Cintoríny bývajú mimo mesta, takže, pre nedostatok miest v aute niekto musel ostať strážiť doma :) i  veľa humoru i radosti. Večer sme trávili spoločne pri peknej rozprávke, ktorá ich odmenila oddychom po celodennej práci. Na záver dňa bola  večerná modlitba s požehnaním od kňazov. Na druhý deň  mali sme v pláne turistiku po horách, no kvôli nepriaznivému počasiu sme to museli zmeniť, a tak sme navštívili mesto Almatu. Bolo veľmi príjemné pobehať a pohrať sa spolu v jesennom parku.   
Prvú časť jesenných prázdnin, sme využili na trojdňovú duchovnú obnovu pre dievčatá z našej diecézy. Miestom modlitby bol Dom sv. Veroniky. Tejto obnovy sa zúčastnili aj staršie dievčatá z očagov. Keďže sa končil Rok Božieho milosrdenstva i naďalej sme rozmýšľali, modlili sa a prosili o milosrdenstvo. Dni boli naplnené prednáškami, modlitbami, prácami v skupinách i jednotlivo. Robili sme si ikony, ružence, tričká, ktoré nám tiež pripomínajú Božie milosrdenstvo. Okrem toho dievčatá pripravili divadlá, pantomímy na podobenstvá o Božom milosrdenstve.   
V dome Karavadžo, ktorý je v Almate, sa vymenilo osadenstvo. Niektorí už skončili štúdia, a niektorí ich zasa ešte len začali. Vladimír a Ľuba pokračujú v štúdiu v Almate na strednej škole, Sergej navštevuje vysokú školu, Lera, ktorá po skončení strednej školy sa nedostala na vysokú, istý čas pracovala. Teraz má možnosť študovať na vysokej škole v Poľsku. Dom Karavadžo nie je internátom, ale ich novým prechodným domovom. A keď sa nám tu chce príjemné bývať, treba i poupratovať. á o Božom milosrdenstve.   

Tohto roku nás sneh veľmi milo prekvapil. Za tri dni ho napadalo toľko, akoby to bola dávka na celú zimu. V samotnom Kapčigaji nebýva veľa snehu, preto to bola pre vodičov hotová kalamita. Pre deti to však bola veľká radosť. 

Znovu sa vám ozveme po Vianociach.

Zároveň vám v mene všetkých pracovníkov i detí vyprosujeme požehnaný čas a prípravu v adventnom očakávaní na Božie narodenie.

Sr. Emília (OSF)