Aj tento rok sú prázdniny pre naše deti ako veľké otvorené dvere. Keď cez ne prejdú, kde sa ocitnú.?! Deti mali možnosť navštíviť aspoň jedného zo svojích rodičov. Mohli spoznávať krásu kazachskej prírody a to počas letných táborov.
Staršie deti si zažili stanovačku, ktorá je nie vždy jednoduchá. Už len neustále stavanie stanov, nie vždy rovný terén, rôzne pavúky... Pre mladších bol tiež pripravený prekrásny program aj z výletmi na mieste.
Počas prázdnin Očagi navštívil i p. Milan Kollár - slovenský veľvyslanec v Kazachstane, ktorý slávnostne otvoril počítačovú miestnosť. Táto miestnosť bola zafundovaná cez Slovak AID. Za čo sme veľmi vďačné.
Každý rok sa koná stretnutie mládeže na severe Kazachstanu, v malej dedinke v stepi. Hoci je potrebné prekonať veľa kilometrov, mládež sa vždy teší na toto modlitbové stretnutie. Aj naša dorastajúca mládež sa bola posilniť vo viere a vzájomnej láske.
Aj tento rok deti mali možnosť spoznať nové, mladé, dobré dobrovoľníčky z Poľska Malgožatu a Katarínu. Tieto dievčatá im dávali svoje srdce plné lásky i svojich darov.
Do Očagov počas prázdnin zavítalo veľa návštevníkov. Boli medzi nimi i kňazi a seminaristi zo Slovenska. Taktiež Očagi aj farnosť navštívil Apoštolský nuncius Kazachstanu. Deti sa každej návšteve veľmi tešia. Je to pre nich veľké obohateníe.
Bývalý diakon Mirab z Gruzii, ktorý si tu konal diakonskú prax, nezabudol na nich a prišiel im udeliť svoje novokňazské požehnanie. Akú veľkú radosť mali deti, keď uvideli svojho, starého, dobrého priateľa.
Prázdniny sa chýlia ku koncu. Pripravujeme sa do školy. Na všetko treba pamätať. Od školskej uniformy až po ceruzku, či pravítko, a to pre všetkých. Poľský konzul podaroval deťom plecniaky do školy.
V Očagoch žije 8 nových detí, 5 chlapcov a 3 dievčatká. Samozrejme všetkých treba učiť všetkému a všetko. Len na jednú otázku sa ťažko odpovedá - kedy príde moja mama, môj otec?
Prázdniny sú za nami a my vykračujeme s Božim požehnaním do nového školského roku.
Správu napísala Sr. Emília /OSF/