« Späť

Komu trocha práce, komu trochu odpočinku...

 

V októbri sme si mohli užiť ešte tepla. Taká prechádzka k vode nám dobre padne - v nedeľu.  

 

 

 

 

Trochu do herbára a trochu do odpadových vriec. Každé ročné obdobie má svoju krásu, ale i svoju prácu. 

 

 

Hoc žijeme v krajine, do ktorej prichádzajú misionári, my sa snažíme byť tiež misionármi. Poznávame Krista a snažíme sa o ňom svedčiť tam, kde sa nachádzame; doma, v škole, na ulici, a hlavne medzi sebou. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Raz, keď sme slávili narodeniny súrodencov, tak medzi nás zavítala dobrovoľnička Eva \zo Slovenska\, ktorá pracovala v dome Karavádžo s mládežou. Prišla sa s nami rozlúčiť, pretože jej misia bude pokračovať na inom mieste v Kazachstane, aby aj tam svedčila o veľkej Božej láske, ktorú aj ona sama zažíva.

Angelina sa s kamarátila s dobrým psom, ktorému dala meno Bona. Ale teraz jej zostala iba fotografia, pretože Bona sa zatúlala a nevrátila späť. Trochu smutno - Angeline, ale čo sa dá robiť? 

 

 

 

Na konci tohto mesiaca sa v našej farnosti konalo stretnutie detí a mládeže z našho biskupstva. Okrem spoločnej modlitby, športu bolo im priblížené Srdce, ktoré ich veľmi miluje, a to Božské srdce. Taktiež sa zamýšľali nad hodnotou prvého piatku. Mládež sa bližsie zoznámila s hnutím čistých sŕdc.
Domov sa nechcelo ísť, veď tu máme tak veľa dobrých známych…..

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ďalej