Mesiac december je pre deti bohatým mesiacom na rôzne udalosti. Obyčajne sú to Rorátne sv. omše, kde deti prichádzajú so svojími lampášmi. Podčas Adventu sa snažia byť „lepšími“, aby sa Pán Ježiš narodil nielen v Betleheme, ale i v ich srdiečkach. 

Pre Dávida to bolo všetko nové. To nové mu prinášalo i veľa radosti. Hoci najväčšou radosťou preňho bolo by byť so svojou mamou. 

Sv. Mikuláš je vždy túžobne očakávaný a vítaný. Každý rok sa v detských hlavičkách viria otázky: „Čo sa má opýta sv. Mikuláš? Budem vedieť odpovedať? A čo nám tohto roku prinesie?

Sv. Mikuláš prichádza nielen k deťom, ale i k tým „väčším deťom“, a tým kladie už náročnejšie otázky.

Hneď po tomto sviatku, deti nezabúdajú na svojho o. Artura, ktorý má narodeniny. K modlitbám, detským darčekom pridávajú i milé slová v gratulácii. 

V druhej polovici decembra je štátny sviatok a deti majú voľno. Tentokrát sa v biskupskom centre stretli deti. Prvýkrát bol pre ne vytvorený priestor pre spoločnú modlitbu, prednášky, tvorivosť i delenie sa. Deti si boli navzájom svedkami viery. 

Deti z farnosti Kapčigaja sa zúčastňujú na rorátnych sv. omšiach, ale pre ostatné deti je to novinka. Pretože na dedinách sv. omša býva raz do týždňa, alebo i menej. Preto si vytvárali na tomto stretnutí lampáše, aby sa to malé svetlo osvietilo tým naozajstným Svetlom 

Keďže sme ľudia, a to ešte deti, aj na duchovnom stretnutí si radi spoločne sadneme za stôl a dobre si zamaškrtíme. Preto po obede žiaden oddych, ale spoločne upratujeme a umývame riad. 

Túžobne očakávané Božie Narodenie. Všetko spí. Aj lektorke dcérka zaspala. Ale pre mamu to nebol problém. Slovo Božie, ktoré číta,  jej dcéra počúva cez svoje srdce. 

S. Emília