Keď chceme niečo dobre prežiť, tak sa musíme dobre pripraviť. Príprava malých lampášikov nám hovorí o veľkom Svetle, ktoré príde nielen na našu zem, ale i do našich sŕdc. Božie Slovo v advente nám vysvetľoval o. Artur, ale i náš „macko".
Mesiac december bol bohatý na rôzne sviatky, narodeniny. Na začiatku mesiaca sa centrom stala Panna Mária, ktorej je zasvätená farnosť a naše sestry mali svoj sviatok tiež, pretože sú z Kongregácie Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Deň predtým svoje okrúhle narodeniny oslávil o. Artur. Oslávencov prišli pozdraviť rôzni gratulanti.
Počas adventu pre dospelých z farností i z očagov bol pripravený kurz o výchove detí, na ktorom sa každý podieľal svojím spôsobom. Neprišli sme len počúvať, ale hneď na kurze dali sme sa do práce a odpovedali sme na dané nám otázky.
16. decembra Kazachstan oslavoval 25. výročie samostatnosti a pri tejto príležitosti boli mnohí ocenení za dobrú prácu v Kazachstane. Ocenenie dostal aj otec Artur.
Dni štátnych sviatkov, sú dňami voľna, ktoré môžeme využiť aj na dni duchovných obnov. Pokračovali sme v rozbehnutých stretnutiach pre dievčatá, v ktorých ústrednou témou bola modlitba. Vy, ktorí ste v nebi, orodujte za nás.
To je naša spoločná fotka počas týchto sviatkov :)
Dlho čakaný deň je tu. Poslednú adventnú nedeľu mohli dve dievčatá z Očagov a jedná z farnosti po prvýkrát prijať Pána Ježiša do svojich sŕdc. Boli to naozaj dva krásne dni. V sobotu prvá sv. spoveď a v nedeľu prvé sv. prijímanie. Pán nám cez tieto dievčatká dal pocítiť kúsok neba v tieto dni a tiež sme stihli aj dobrú sánkovačku. 
Položili sme Kráľa nielen do jasieľ, ale i do našich dobrých, ranených, starostlivých, nábožných, plných tajomstiev, nevypovedaných slov, veselých, našich sŕdc. 
Po slávnostnej Štedrej večeri, detí zahrali jasličkovú pobožnosť, ktorá skončila spoločným tancom.
Na sviatok Božej rodiny misionári nášho biskupstva, boli pozvaní do Kapčigaja, aby sa navzájom podelili radosť z Narodenia Pána. Nemohli prísť všetci, ale kto prišiel mohol svoju prítomnosť zanechať i na spoločnej fotografii.
Keďže sme sa stretli v detskom domove, spomenuli sme si i my na svoje detstvo. Každý podelil sa so svojím humorom i talentom.
Všetko sa končí i začína na kolenách. Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. Takto sme s Božou pomocou prežili posledný mesiac v roku 2016. Samozrejme k tomu patrili i denné povinnosti. Deti chodili do školy, niektorých navštívila chrípka, ktorá tento rok mučila nielen detí ale aj dospelých. Dospelí mali oveľa viac práce, pretože všetko bolo potrebné dobre pripraviť. Mali sme tiež problémy s elektrikou i snehom. A tak ako aj vy sa boríte s rôznymi nečakanými „prekvapeniami“, tak aj my tu v Kapčigaji.
V Novom roku 2017 Vám želáme, aby Vás Pán veľmi požehnával a obdarúval svojimi milosťami.
Sr. Emília (OSF)