Ako sme prežili posledné týždne v cirkevnom roku Božieho milosrdenstva? Keďže priestory sv. Benedikta boli kvôli kúreniu nefunkčné, domáce úlohy sme si pripravovali v spoločnej časti jedálne. Samozrejme, deťom sa to veľmi páčilo, mali si kde pobehať, kuchárky nám pripravili vždy niečo dobré pod zub.... „nikto ma neuvidí keď sa takto usilovne učím.“ | |
Cez letné prázdniny sme sa rozlúčili s Alijarom a na jeho miesto sme prijali Sašu. Od septembra chodí do prípravnej triedy. Je to bystrý chlapec a je veľmi milý. Všetko si najprv skontroluje, preverí každú situáciu, každého človeka, či mu môže dôverovať. | |
Koncom októbra a začiatkom novembra mali deti jesenné prázdniny. Niektoré išli domov, ale mnohé ostali. Na konci prázdnin sme urobili jesenné upratovanie. Celý deň robili deti s dospelými všetko spoločne – modlili sa, jedli, upratovali. Pri spoločnom upratovaní sme zažili veľa humoru i radosti. Večer sme trávili spoločne pri peknej rozprávke, ktorá ich odmenila oddychom po celodennej práci. Na záver dňa bola večerná modlitba s požehnaním od kňazov. Na druhý deň mali sme v pláne turistiku po horách, no kvôli nepriaznivému počasiu sme to museli zmeniť, a tak sme navštívili mesto Almatu. Bolo veľmi príjemné pobehať a pohrať sa spolu v jesennom parku. | |
Niektorí kvôli chrípke trávia svoj čas v posteli. No keď sme spolu, choroba nás až tak netrápi, je nám veselo :) | |
Počas „dušičkovej“ oktávy deti veľmi radi navštevovali cintorín, aby sa tam pomodlili za zomrelých. Nie všetky však mohli ísť, a preto niektoré ostali smutné. Cintoríny bývajú mimo mesta, takže, pre nedostatok miest v aute niekto musel ostať strážiť doma :) i veľa humoru i radosti. Večer sme trávili spoločne pri peknej rozprávke, ktorá ich odmenila oddychom po celodennej práci. Na záver dňa bola večerná modlitba s požehnaním od kňazov. Na druhý deň mali sme v pláne turistiku po horách, no kvôli nepriaznivému počasiu sme to museli zmeniť, a tak sme navštívili mesto Almatu. Bolo veľmi príjemné pobehať a pohrať sa spolu v jesennom parku. | |
Prvú časť jesenných prázdnin, sme využili na trojdňovú duchovnú obnovu pre dievčatá z našej diecézy. Miestom modlitby bol Dom sv. Veroniky. Tejto obnovy sa zúčastnili aj staršie dievčatá z očagov. Keďže sa končil Rok Božieho milosrdenstva i naďalej sme rozmýšľali, modlili sa a prosili o milosrdenstvo. Dni boli naplnené prednáškami, modlitbami, prácami v skupinách i jednotlivo. Robili sme si ikony, ružence, tričká, ktoré nám tiež pripomínajú Božie milosrdenstvo. Okrem toho dievčatá pripravili divadlá, pantomímy na podobenstvá o Božom milosrdenstve. | |
V dome Karavadžo, ktorý je v Almate, sa vymenilo osadenstvo. Niektorí už skončili štúdia, a niektorí ich zasa ešte len začali. Vladimír a Ľuba pokračujú v štúdiu v Almate na strednej škole, Sergej navštevuje vysokú školu, Lera, ktorá po skončení strednej školy sa nedostala na vysokú, istý čas pracovala. Teraz má možnosť študovať na vysokej škole v Poľsku. Dom Karavadžo nie je internátom, ale ich novým prechodným domovom. A keď sa nám tu chce príjemné bývať, treba i poupratovať. á o Božom milosrdenstve. | |
Tohto roku nás sneh veľmi milo prekvapil. Za tri dni ho napadalo toľko, akoby to bola dávka na celú zimu. V samotnom Kapčigaji nebýva veľa snehu, preto to bola pre vodičov hotová kalamita. Pre deti to však bola veľká radosť. Znovu sa vám ozveme po Vianociach. Zároveň vám v mene všetkých pracovníkov i detí vyprosujeme požehnaný čas a prípravu v adventnom očakávaní na Božie narodenie. Sr. Emília (OSF) | |