Hoc sme ešte deti, aj my sme očakávali rok 2018 modlitbou a taktiež veselo. Vychovávatelia pripravili zaujímavý program plný hier a tanca. Samozrejme my sme sa obliekli ináč, ako po všedné dni. Hoci bola noc, aj do modlitby sme sa zapájali. Najlepšie sa nám spievalo počas modlitby. „Kto spieva, ten sa dvakrát modlí”. 

Je to už, dá sa povedať i tradícia, že počas vianočného obdobia chodievame do Almaty k sestrám Matky Terezy. Mnohým deťom sa Vianoce spájajú len s darčekmi, ale my sme im chceli pomocou scénky povedať o najkrajšom Darčeku, ktorý nám dal dobrý Boh Otec a to svojho Syna Ježiša Krista. 

Počas vianočných prázdnin boli k nám pozvané chudobné deti z okolitých dedín. Vďaka sponzorom  sme im mohli  odovzdať vianočné darčeky. Hoci my nič nemáme, ale aspoň sme sa zapojili do balenia týchto darčekov. 

„Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania“.  Sme vďačné, že máme kde bývať a ešte k tomu  máme to požehnané. Božie požehnanie nám tiež dáva istotu blízkosti nášho Pána. 

A ako by to bolo bez tej našej zimnej sánkovačky.  Vtedy zabúdame aj na tie naše „problémy“. Sme šťastné a veselé a ešte aj keď spíme tak sa nám o tom sníva. 

Podčas prázdnin a voľných dní naši kňazi majú aj inú prácu. Organizujú pre deti a mládež duchovné programy. Vtedy do diecezneho centra v Kapčigaji prichádza mládež i deti z celého nášho biskupstva. Čo myslíte, o čom sa asi zhovárajú, snívajú dievčatá podčas voľného času medzi programom. „Kto sa mi z tých chlapcov páči“. Veď aj oni chcú si v budúcnosti založiť dobré kresťanské rodiny.