Opäť sa Vám prihovárame z Kapčigaja. Letné prázdniny sú dlh, no aj dlho deťmi očakávané. Pre niektorých je to oddych od školy, pre niektorých prvotné odlúčenie od rodičov, ktoré je sprevádzané aj bôľom v srdci. Nehľadiac na to všetko, cez prázdniny sme pre deti pripravili obohacujúci program.

Hneď po skončení školy sme sa so staršími deťmi vybrali na stanovačku. A na stanovačke sa robí všetko spoločne. Začíname stavaním stanov, ktoré sme postavili hneď niekoľko krát, pretože náš tábor bol putovný. 

 

Pobyt v horách je balzam na dušu. Tomuto pobytu sme dodali duchovný program spojený s rokom Božieho milosrdenstva. Vo chvíľach, keď sme sa zamýšľali nad Božou dobrotou, pomáhal nám Denník s. Faustíny. 

 

 

V takých horúčavách je každá kvapka vody vzácnejšia než diamant. Možno že sme si už odvykli od radov ľudí, stojacich pred obchodmi, no my sme sa tu poriadne načakali, pokiaľ nám voda z tejto studne netiekla do nádoby. Hoci voda z tejto studne bola slaná, predsa len bola pre nás vzácna, lebo zásoby vody  sa nám už skončili. 

 

 

 

 

Krása prírody nám pomáhala nahliadnúť do Božej krásy a tiež aj do nášho milosrdenstva. 

 

 

 

A čo tak spraviť aj niečo praktické? Napríklad zafarbiť si tričká. Nielen praktické, ale i zaujímavé, lebo nik z nás netušil, aký bude výsledok :). 

 

 

 

 

 

 

Beh lesom bol zaujímavý, ale aj náročný. Bolo veľa stanovíšť, kde deti mali niečo spraviť. „A čo máme spraviť tu? Naozaj mám na tomto mieste zjesť hlávku kapusty? Je to pravda, alebo len žart?“ Našťastie, už sme aj tak vyhladli. Veď beháme hádam asi hodinu. „Pane, požehnaj nám túto kapustu“, a hurá ďalej :). 

 

Vraj jediné jazero na svete, kde sú stromy vo vode. Čo k tomu dodať, len obdiv a vďaku. 

 

 

 

 

Samozrejme, spoločná príprava stola a spoločné jedenie. To je vec, ktorá sa už z mnohých našich domovov vytratila. Ale nie na našej stanovačke. To tiež patrí k  milosrdenstvu. 

 

 

Keďže je rok Božieho milosrdenstva, nemohli sme sa nevybrať na púť do chrámu Božieho milosrdenstva. Pravda, nebola to pešia púť, lebo vzdialenosť od Kapčigaja do Petropavlovska je okolo  2 000 km. Vybrali sme sa na dvoch autách a pútnici boli rôzneho veku. Náš najmladší pútnik mal 5 rokov. No Pán nám veľmi žehnal  a napĺňal nás svojimi darmi. Počas púte sme sa zastavili na mnohých miestach, pomodlili sa v rôznych chrámoch a stretli rôznych ľudí. Tu môžeme vidieť novú katedrálu v Karagande.

Tu sa zasa modlíme Krížovú cestu, ktorá je urobená v stepi. Samozrejme, na púti sme sa zastavovali, aby sme sa posilnili aj fyzicky. 

 

 

 

 

Pre mladšie deti bol pripravený tábor, a to vo forme putovania Božím svetom, v ktorom sme sa zoznamovali so svätými. Predstavte si, po Božom svete sme sa premiestňovali lietadlom. Každé dieťa malo svoj cestovný pas a na každý let dostalo riadnu letenku. Všetko kontrolovali letušky, ale tiež anjeli strážni. Na tejto fotografii nám anjel hovoril o Božej dobrote pri stvorení sveta i to, ako sa máme v tomto Božom svete správať.

 

Tu zasa vidíme Indiánov, ktorí pracujú na „letnom snehu“ A keďže v jeden deň sme leteli na Severný pól, deti si mali so sebou priniesť zimnú čiapku, rukavice.

 

 

Neďaleko od Kapčigaja je miesto nazvané Kočevník. Je to maketa kazašskej dediny, kde bol natáčaný film o živote kažaského národa. Teraz je to sprístupnené pre návštevníkov. My tu veľmi radi chodíme. Toto miesto navštevujú nielen turisti, ale i veľké množstvo komárov... 

 

Staršie deti mali možnosť navštíviť Poľsko a stráviť istý čas v poľských rodinách. Videli sme, že pre mnohé deti bol tento čas veľkým požehnaním, lebo pozerajú na život inými očami, s inými skúsenosťami. 

Prázdniny nám rýchle ubehli a nadišiel 1 september. O príprave do školy sa s vami podelíme trochu neskôr.