« Späť

„Christos voskrese – Voistinu voskrese“

Prvý sviatok, ktorý nájdeme hneď na začiatku mesiaca je 8 marec. V tento deň dostali ženy a dievčatá v našom domove darčeky od o. Artura.  Aňa sa teší svojim darčekom, teší sa, že niečo z nich bude môcť niekomu podarovať. Deti z očagov sa tu totiž veľmi radi delia o to,                                                                            čo dostanú s druhými.  
V škole sa v tento sviatok oslavuje vo veľkom. Deti pozdravia svoje učiteľky a niektoré aj svoje mamky, pre ktoré pripravili vlastný program. Na toto stretnutie vždy prídu najmä tí, ktorí sa o tieto deti starajú.   
23. marca sa v Kazachstane slávi „Nauryz“. Je to Nový rok a s ním sú spojené jarné prázdniny pre deti a  niekoľko dní voľna pre pracujúcich. Pre nás to bol veľmi vhodný čas, pretože práve bola Kvetná nedeľa a potom Veľký týždeň, tak sme mohli byť viac spolu. Vo farnosti sa otvorilo nové biskupské diecézne centrum. V rekonštruovanom dome, ktoré nesie meno sv. Veroniky, sa konalo diecézne stretnutie pre mládež. Počas piatich dní sa mohli mladí zúčastniť bohatého duchovného, kultúrneho a  poznávacieho programu.Do prípravy sa s veľkou chuťou  zapojili i mladí z očagov. Okrem prípravy programu sa robili nákupy a upratovali domy. Vika a Saša mali na starosti registráciu  mladých a tiež aj ich rozdelenie do skupín.   
Na kvetnú nedeľu k nám prišiel otec biskup, tak sme mohli tento deň sláviť spoločne aj s ostatnými veriacim. Večer boli k nám pozvaní mladí veriaci z protestanských cirkvi. Piesňami i duchovným tancom, sme ukončili druhý deň stretnutia mládeže.   
   
Duchovný program (Alfa kurz) bol veľmi bohatý, mládež bola veľmi aktívna, zapájala sa do prác v skupinkách, rozprávali sa o svojej viere. Boli tu aj takí, ktorí hovorili o svojom živote pred tým, než uverili.   
Poobedňajšia prestávka dávala možnosť mladým spoznávať sa aj trochu ináč. Niektorí šli na prechádzku, aby sa mohli porozprávať a niektorí sa zasa spoznávali pri zábave a športe.   
Stretnutie si vyžadovalo pokrm nielen duše ale i tela. Po každom stolovaní niekto upratoval jedáleň, a iní zasa umývali riady. Niektorí šli na prechádzku, aby sa mohli porozprávať a niektorí sa zasa spoznávali pri zábave a športe.   
V predposledný deň stretnutia sv. omšu slávil otec biskup. Povzbudil mladých, aby vytrvali vo svojej viere a nedali sa zlákať zdanlivými dobrami tohto sveta. Stretnutie sa skončilo v stredu po rannej modlitbe, raňajkách. Samozrejme veľmi aktívne sme sa pustili do upratania diecezného centra a s úsmevom a niektorí aj so slzičkou v oku sme sa rozlúčili.   
Duchovne posilnení sme pokračovali vo svojich farnostiach vo Veľkonočnom trojdní. Deti z očagov sa tiež zúčastňovali na liturgii týchto veľkých dní. Dima sa zvlášť tešil z posväcovania jedál. Toto bolo jeho prvé slávenie Veľkonočných sviatkov.   
To je tá Veľká Noc, ktorá nám prináša spásu. Mnohokrát tomu ani nerozumieme, ale príde čas, keď to prežijeme hlboko vo svojich srdciach. A potom náš pozdrav „Christos voskrese – voistinu voskrese“  bude skutočným svedectvom nášho stretnutia so Zmŕtvychvstlým Kristom. 
                                                                                                       Sr. Emília
 

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým